Rozdelenie drevín podľa vnútornej štruktúry dreva

na základe vnútornej štruktúry dreva rozoznávame (viď obrázok):

1. bezjadrové dreviny:

1. beľové dreviny ( breza previsnutá, jelša lepkavá, hrab obyčajný, javor horský, topoľ osikový, ...)
2. dreviny s beľou a vyzretým drevom (smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, javor poľný, lipa malolistá, lipa veľkolistá, ...)

2. jadrové dreviny:

3. jadrové dreviny s beľou a jadrom (borovica lesná, smrekovec opadavý, tis obyčajný, dub zimný, dub letný, brest väzový, agát biely, orech kráľovský, topoľ čierny, ...)
4. jadrové s beľou s vyzretým drevom a jadrom (jaseň štíhly, brest horský, vŕby, ...)
5. bezjadrové dreviny s výskytom nepravého jadra (buk lesný, javor horský, breza previsnutá, breza biela, ...)

vysvetlenie pojmov:

• dreň (stržeň) – na priečnom reze sa nachádza v strede ročných kruhov (ako škvrna o priemere 2 – 5 mm) farebne aj tvarovo odlíšený, mäkší ako okolité drevo, tvoria ho nezdrevnatené parenchymatické bunky (len u buka drevnatejú), tvar drene je typický pre určitú drevinu:
  • okrúhly – brest
  • oválny – lipa
  • trojhranný - buk, jelša
  • päťhranný – topoľ
  • päťlúčovitý – dub

• beľ – okrajová časť dreva, v ktorej sa pohybuje vodný prúd od koreňov ku korune (u beľových drevín zaberá celý priemer kmeňa)
• vyzreté drevo – je pozorovateľné u niektorých drevín (smrek obyčajný,...) ako suchšia (bledšia) časť dreva v strede kmeňa na čerstvo spílených stromoch (na priečnom reze), okrajová – beľová časť je vlhšia a teda aj tmavšia
• jadro – je v stredovej zóne kmeňa farebne odlíšená (tmavšia) časť kmeňa tvorená nefunkčnými vodivými štruktúrami (cievy, cievice) vyplnenými rôznymi látkami (u ihličnanov sú to hl. živice u listnáčov gumy, alkaloidy a iné látky), ktoré na vzduchu oxidujú a tmavnú